1 Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna.

2 Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu.

3 Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“

4 Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.

5 Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.

6 Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.

7 A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi.

8 Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

9 V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne.

10 Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho.

11 A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“

12 A hneď ho Duch hnal na púšť.

13 Na púšti bol štyridsať dní a satan ho pokúšal. Bol medzi divou zverou a anjeli mu posluhovali.

14 Keď Jána uväznili, Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium.

15 Hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“

16 Keď raz išiel popri Galilejskom mori, videl Šimona a Ondreja, Šimonovho brata, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.

17 Ježiš im povedal: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“

18 Oni hneď zanechali siete a išli za ním.

19 Ako šiel trochu ďalej, videl Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána – aj oni boli na lodi a opravovali siete –

20 a hneď ich povolal. Oni zanechali svojho otca Zebedeja na lodi s nádenníkmi a išli za ním.

21 Prišli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil.

22 I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.

23 A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol:

24 „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“

25 Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“

26 Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.

27 Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“

28 A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.

29 Len čo vyšli zo synagógy, vošiel s Jakubom a Jánom do Šimonovho a Ondrejovho domu.

30 Šimonova testiná ležala v horúčke. Hneď mu povedali o nej.

31 Pristúpil k nej, chytil ju za ruku a zdvihol. Horúčka ju opustila a ona ich obsluhovala.

32 Keď sa zvečerilo, po západe slnka, prinášali k nemu všetkých chorých a posadnutých zlými duchmi.

33 A celé mesto sa zhromaždilo pri dverách.

34 I uzdravil mnohých, ktorých trápili rozličné neduhy, a vyhnal mnoho zlých duchov a nedovolil im hovoriť, lebo ho poznali.

35 Včasráno, hneď na úsvite, vstal a vyšiel von. Utiahol sa na pusté miesto a tam sa modlil.

36 Šimon a tí, čo boli s ním, pobrali sa za ním.

37 Keď ho našli, povedali mu: „Všetci ťa hľadajú.“

38 On im odvetil: „Poďme inde, do susedných dedín, aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.“

39 A chodil po celej Galilei, kázal v ich synagógach a vyháňal zlých duchov.

40 Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“

41 Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“

42 Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý.

43 Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč

44 a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš – im na svedectvo.“

45 Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.